Rakytník rešetliakovitý, rešetliakový - (Hippophae rhamnoides L.), samička

Rakytník rešetliakovitý, rešetliakový, samica - (Hippophae rhamnoides L.), samička  / živé rastlinky, bylinky v kvetináči

 Jedná sa o samičie rastliny, samec sa objednáva zvlášť 

Rastlinka nazývaná aj ako rastlina budúcnosti má dlhú históriu využívania (asi 2500 rokov) v lekárstve a jej tonizujúce účinky boli známe v starom Grécku a Ríme. Taktiež staromongolské a tibetské liečiteľstvo využívalo rakytník pri žalúdočných chorobách. Podporuje tvorbu serotonínu - hormónu dobrej nálady. Údajne vojaci Alexandra Macedonského pre seba a svoje kone používali rakytník ku obnove síl.

Opis:

Rakytník rešetliakovitý je tŕnistý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky maximálne 10 metrov. Letorasty sú striebristo sivé, na konci často tŕnité. Listy sú čiarkovito kopijovité, až 8 cm dlhé, na povrchu hnedozelené. Rub listov je striebristo plstnatý. Rakytník kvitne nenápadne. Kvety sú hnedasto zelené a objavujú sa už pred rašením listov, či zároveň s nimi v marci a apríli. Rakytník je dvojdomá drevina. Plody sú väčšinou oranžové, ale ich farebnosť sa môže pohybovať v škále od žltej až po červenú.

Kvety sú malé, jednopohlavné. Samčie tyčinkovité kvety sú striebristo hnedé, pokryté hnedými niekedy i bielimi šupinkami, usporiadané v krátkých kláskoch dľžky 0,5 – 0,8 cm, šířky 0,4 – 0,6 cm. Tyčinky sú štyri, s pozdĺžnymi piestikmi na krátkych nitkách. Samičích kvetov je spolu v listovej pošve na vetvách 2 – 5. Sú žltavé, bez lístkov a pokryté šupinami. Súbor plodolistov je len jeden. U mladých rastlín sa niekedy na úrodných pôdach objavujú kvety samčie i samičie. Do začiatku plodnosti alebo do založenia plodových pupeňov sa medzi sebou prašníkové a piestikové rastliny navonok nelišia.

Rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandináviu, Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na našom území rastie iba druhotne. Je to svetlomilná drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia.

Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe. V starom Grécku a Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Je odvodený z gréčtiny a znamená

hippos = kôň a phaes = lesk.

Hlavným predmetom zberu sú plody. Liečivé účinky majú aj vetvy a listy.

Pestovanie:

Na pestovanie nie je veľmi nenáročný. Dusík viažúce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu o dusík. Veľmi dobre znáša sucho - má hlboký a veľmi rozvetvený koreňový systém.

Využitie:

Plody sa sušia a robí sa z nich čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, a najmä prírodný ovocný rakytníkový likér. Najviac vitamínov a biologických zložiek obsahuje na začiatku dozrievania (koniec leta); jedinou nevýhodou je problematický zber. Na tŕnitých vetvičkách sa plody držia veľmi pevne, pretože nemajú stopky a sú mäkké. Obyčajne sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčasne vytečie. Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus 10 stupňov Celzia. V zime se odstrihnú celé vetvičky, dajú sa do mraziaceho boxu a potom sa ľahko oškrabávajú; prípadne pod krom rozprestrieme plachtu a zamrznuté bobule strasieme. Pretože vysokou teplotou sa vitamín C “stráca”, je odporúčané bobulky zmraziť.

Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. Aj v týchto produktoch zostáva zachovaný vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericidné účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody a používajú pri celkovom oslabení organizmu, pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien sa používa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej (len 20 l z 1000 kg plodov). Má výborné regeneračné schopnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodení kože, rast vlasov. Používa sa k liečbe ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež známym a veľmi ceneným kozmetickým prostriedkom, pretože má pozitívny vplyv na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách. Bylinka je vhodná pre tehotné ženy, dojčiace matky a aj malé deti.

Rakytník sa vývojom líši od väčšiny stromov a krov mierneho pásma, ktoré majú uzavrené pupene s hustými šupinami, a ktoré zakončujú hlavné obdobie rastu letorostov koncom mája až začiatkom júna. Hlavný rast rakytníka začína oproti nim až po odkvete a trvá do začiatku augusta, niekedy až do podzimných mrazov. V priebehu vegetácie, asi uprostred júla, sa v očkách v úžlabiach šupín zakládajú budúce kvetné orgány. Na rozdiel od iných krovitých rastlín sa kvetné orgány zakladajú v zmiešanom pupeni, tj. spolu so základmi listov a budúceho predlžovacieho výhonu. Základy kvetov sú vždy v úžlabí spodných šupín, teda v päte budúceho výhonku. Kvetné pupene na jar vytvárajú krátke plodonosné vetvičky, 3 – 5 cm dlhé, s chumáčmi kvetov. Z nich sa po opelení vytvára 2 – 11 plodov. Po dozretí plodov plodové výhonky odumierajú. Rakytník kvitne v apríli pri priemernej dennej teplote 7 – 12 0C. Kvitnúť začína takmer súčasně s otváráním listov. Skôr (o 1 – 2 dni) kvitnú kvietky prašnicové. Doba kvitnutia sa pohybuje za slnečného počasia okolo 7 – 8 dní, v nepriaznivých podmienkách aj 10 – 11 dní. Rakytník je rastlina vetrom-opelivá. Prašnicové kvety sú veľmi dobre prispôsobené pre dobré šířenie pelu.

Po opelení sa vytvára plod, ktorým je kôstkovica okrúhleho, vajcovitého alebo valcovitého tvaru. Plody sú šťavnaté, voňavé, žltého, oranžovo-žltého až červeného zafarvenia. Niekedy majú voskové šupinky a tmavšie líčko pri stopke. Hmotnosť plodu je u kultúrnych foriem 0,5 – 0,9 g, u divoko rastúcich len 0,15 – 0,5 g. Hmotnosť 1000 ks semien je 12 – 16 g. Chuťové vlastnosti plodov sú rozmanité – od kyslých s trochou horkosti až po sladké s príjemnou nakyslalosťou. Plody sú rozložené na vetvách veľmi husto, ako by ich oblepovali (odtiaľ pochádza ruský a ukrajinský názov oblepicha). Skoré odrody dozrievajú v auguste a v septembri, neskoré formy dokonca až v októbri. Plody na kroch môžme zbierať po celú zimu, neopadávajú. Keď však prejdu úplnou zrelosťou, olejnaté látky v nich sa menia a chuť se stáva nepríjemnou. Semena sú lesklé, šedohnedé alebo tmavé, s pozdĺžnou brázdičkou.

Rakytník je geneticky veľmi plastická rastlina. Vyskytuje se v mnohých ekotypoch a je vhodný pre kultiváciui a šľachtenie ako ovocná drevina. V rôznych podmienkach jeho výskytu sa vytvorilo enormné množstvo geografických rás. Rakytník rešetliakovitý je však rozhodne pre kultúrne pestovanie najvhodnejší. Zo svetovej rozlohy rakytníka, ktorá činí 1,5 milióna ha, je 90 % na čínskom území . Slúži hlavne ako zdroj pre vypestvanie nových rastlín k úspešnej rekultivácii tamojších území postihnutých rozširujúcou sa vodnou a veternou eróziou.

Plody rakytníka taktiež využívali obyvatelia Tibetu, Mongolska, Číny, Sibíru, ale i Grécka a Ríma ako potravu i liečivo. O liečivých účinkoch rakytníka sa prvý krát zmieňujú Štyri knihy liečiteľstva od čínského autora z rokov 773 – 783 n .l. Nejväčšiu pozornosť upútal rakytník v Rusku. Ako jediný ovocný druh aj v klimaticky nepriaznivých oblastiach pretrvával a poskytoval ovocie. Porasty rakytníku v Rusku sú veľmi rozmanité a už pôvodné rastliny majú veľké plody, priamo vyzývajú k šľachteniu. Na začiatku 20. storočia jeho význam ďalej narastal, zvlášť, keď boli stanovené obsahové látky plodov. Množstvo vitamínov, minerálnych a iných cenných látok predurčilo rakytník k ďalšiemu zkúmaniu, šľachteniu odrôd a neskôr k veľkovýsadbám pre priemyslové spracovanie. Ruskí šľachtitelia sa najviac zaslúžili o zavedenie nových odrôd. Už v roku 1949 bol v ruskom meste Bijsk vybudovaný prvý závod na výrobu rakytníkového oleja a dalších vitamínových výrobkov.

Obsahom biologicky aktivnych látok patrí rakytník medzi nejcennějšie potravinárske a liečivé rastliny. Jeho plody sa jedia čerstvé alebo sa z nich pripravujú rôzne produkty. V čerstvých plodoch je obsiahnutých 4 – 13 % olejov, 2 – 5 % cukrov (glukóza, fruktóza a sacharóza), 1 – 4 % organických kyselín (kyselina jablčná), ďalej potom anthokyany, leukoanthokyany, katechiny (od 50 do 250 mg u divých drobnoplodých foriem), pektínové látky a triesloviny, kyselina askorbová (vitamin C: 100 – 400 mg v 100 g hmoty), vitamíny B1, B2, kyselina listová (vitamín P, celkové množstvo je u rôznych odrôd 75 – 100 mg v 100 g), steriny, vitamín K6 (20 mg v 100 g), cholin (50 - 60 mg v 100 g), nasýtené mastné kyseliny, medzi nimi je zvlášť cenná kyselina linolová a kyselina linolenová, bioflavonidy (24 – 45 mg v 100 g), fytochinony (skupina vitamínov K, nachádza sa v plodoch v množstve od 0,9 - 1,5 mg v 100 g) ai.

Plody rakytníka si zaslúžia zvláštnu pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a znásobeniu ich účinkov. Vitamín P nielen posiluje kapiláry ciev, ale taktiež svojov prítomnosťou zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Touto skutečnosťou sa vysvetluje vysoká odolnosť vitamínu C v plodoch rakytníka, ktorý se dobre uchováva i pri sušení a tepelnom spracovaní.

Oranžovo-červené zafarbenie plodov je podmienené obsahom karotenoidov – vitaminov skupiny A rozpustných v tukoch (karotén, kryptoxantin a pod.), ktorých obsahuje až 40 mg v 100 g hmoty, z toho 10 – 12 mg samotného karoténu. Množstvo karoténu (provitamínu) je niekoľkokrát vyššia než v mrkve alebo tekvici. Najviac ho obsahujú plody červených odrôd v plnej zrelosti, mrazením se jeho obsah neznižuje. Preto je rakytník považovaný za možnú priemyslovú surovinu pre výrobu karoténu.

Plody rakytníka ďalej obsahujú tokoferol – vitamin E (obsahom tohoto vitaminu zaújma rakytník prvé miesto medzi všetkými plodovými rastlinami).

Vo vetvách a listoch rakytníka je obsiahnutých asi 10 % trieslovín, v kôre vetvičiek serotonín. Listy obsahujú flavonoidy, vitamín P a až 70 mg vitamínu C a taktiež minerály, vápnik a horčík.

Zvláštny význam má rakytníkový olej – tmavo oranžová alebo svetlá tekutina s charakteristickou chuťou i vôňou. Ide v podstate o prírodný koncentrát vitamínov F, E, P, K, A atď. Je v ňom obsiahnutýh 250 mg karotenoidov, až 300 mg vitamínu E (hlavne olej vyrobený z plodov tmavého zafarbenia), 50 mg kyseliny olejovej a 15 mg kyseliny linolovej. Zo semien rakytníka bola izolovaná dôležitá surovina, ktorá sa používa k výrobe významného antioxidantu oligoprokyaninu (OPC) ako zložky doplnkov stravy a kozmetiky.

Množstvo oleja, vitamínu C a karotenoidov značne kolíše v závislosti na odrode, stanovišti a klimatických podmienkach v priebehu roku. Chladné a vlhké leto je priaznivé pre hromadenie kyselín a sníženie obsahu cukrov. Pri skladovaní čerstvých plodov sa s prebiehajúcim procesom dozrievania znižuje množstvo vitamínu C a cholínu. Doporučuje sa včas pozbierané plody zmrazovat.

Plody ďalej obsahujú kumaríny, aminokyseliny a mnoho minerálnych látok (Pb, Ni ,Mo, V, Mn, Cu, Si, Fe, Al, Ca a ďalšie). Ruskí vedci získali z kôry rakytníka alkaloid hippophain, ktorý neskôr v kryštalickej forme identifikovali ako 5-oxytryptamin. Je známe, že tento fyziologicky aktívny amín nazývaný serotonín alebo entenamín sa vyskytuje v živočíšnom organizme. U rastlín bol práve u rakytníka zistený prvý krát. Jeho obsah v rakytníku kolíše od 0,3 do 0,4 %. Serotonín vykazuje taktiež protinádorovú aktivitu.

Budeme veľmi radi, keď si viac o liečivých účinkoch, ktoré tu nesmieme publikovať prečítate na:  www.rastlinkybylinky.sk

V domácich podmienkach sa v Rusku pripravuje olej z rakytníka dvomi spôsobmi:

Plody rakytníka sa odšťavia, šťava sa nechá v chladnej miestnosti. Olej sa pozbiera po vyplávaní na povrch šťavy. Takýto olej je najhodnotnejší.

Po odšťavení rakytníka sa použije dužina, ktorá sa zomelie a následne sa zaleje rastlinným olejom, potom sa scedí. Má nižšiu kvalitu a hodnotu ako predchádzajúci olej.

Rakytník v ruskej kuchyni

Z plodov rakytníka sa pripravujú džemy, zaváraniny, želé, sirupy, šťavy, kompóty, marmelády, peny, liehoviny likéry a iné.

Prírodný rakytník (zaváranina bez varenia): plody dobre umyjeme, vysušíme, zasypeme cukrom v pomere 1:1. Dáme do pohárov, necháme uskladnené v chladnej miestnosti.

Šťava z rakytníkových plodov: plody umyjeme, rozdrvíme, zalejeme vychladnutou prevarenou vodou (v pomere 1 kg plodov na 0,7 litra vody). Dobre premiešame, precedíme, rozlejeme do fliaš a následne sterilizujeme.

Povzbudzujúci vitamínový čaj: 200 gramov plodov rakytníka, 2 lyžice medu, 1,5 lyžice zeleného čaju, 0,5 litra vody. Pripravuje sa z čerstvých alebo zo zmrazených plodov (zmraziť plody je najvhodnejšie v malých mikroténových vreckách v množstve 100 až 200 gramov plodov. Prevarenú vodu necháme vychladnúť na 80 – 90 °C, zalejeme zelený čaj, pridáme plody rakytníka, necháme vylúhovať 5 – 7 minút, scedíme a osladíme medom.

Vhodné je pridávať plody rakytníka do jogurtu alebo acidofilného mlieka. Plody vopred zmiešame s cukrom alebo medom.

Vitamínové maslo na sladké raňajky: maslo vopred vyberieme z chladničky, keď sa zohreje vyšľaháme ho spolu s podrvenými plodmi, môžeme pridať aj práškový cukor. Používa sa ako nátierka na chlieb alebo pečivo.

Omáčka pre gurmánov: šťavu z plodov rakytníka zmiešame s podrveným cesnakom, pridáme trochu soli a cukru podľa chute. Omáčka je vhodná k mäsovým a zeleninovým pokrmom.

Víno z rakytníka: Potrebujeme 5 litrov šťavy z rakytníka, 4 litre vody, 1,5 kg cukru. Šťavu zmiešame s vodou (aby sme sa zbavili vysokej kyslosti), pridáme cukor, necháme kvasiť. Po ukončení procesu kvasenia víno prelejeme do fliaš, uskladníme ho na rok v chladnej miestnosti. Po roku víno nadobudne jemnú ananásovo-medovú chuť.

Pyré z jabĺk a rakytníka: Uvaríme plody rakytníka, prepasírujeme. Uvarené jablká tiež prepasírujeme, pridáme cukor, všetko premiešame, zohrejeme na 70 °C, rozlejeme do fliaš. Na 1 kg rakytníkových plodov použijeme 0,5 kg jabĺk, 0,6 kg cukru.

Rakytníkový džem: umyté a prebraté plody rakytníka zalejeme vodou, pridáme cukor, na slabom ohni necháme rozpustiť cukor, pridáme oheň, varíme ako klasický džem. Plníme do fliaš, sterilizujeme. Pomer: 1 kg plodov, 1 až 1,2 kg cukru, 1,2 litra vody.

Rakytníkové želé: 1 liter šťavy z rakytníkových plodov zohrejeme na 70 °C, pridáme cukor. Želé je hotové vtedy, ak po kvapnutí na studený tanier zostane pevná konzistencia. V hrnci má zostať okolo 2/3 pôvodného objemu. Kým varíme želé, zberáme penu vznikajúcu na povrchu. Hotové želé plníme do sterilizovaných fliaš. Na 1 liter šťavy potrebujeme 0,6 – 0,8 kg cukru.

Plody a dužina

Sú najviac upotrebiteľnou časťou rakytníka. Užívajú sa čerstvé alebo sušené v čajoch a spracovávajú sa do rôznych výrobkov, ktoré si môžeme pripraviť doma. Je to džús, šťava, marmeláda, olej, masť, obklad, plody rakytníka použité v čaji môžeme zjesť. ( Niektoré z nich sme už spomenuli). Je možné použiť čerstvé i sušené plody, čerstvé sú o máličko účinnejšie ako sušené, čo vo všeobecnosti platí u všetkých liečivých bylín.

Rakytník môžeme pridať do orechov, ríbezlí, mrkvy, jabĺk, hrušiek, šípok, čučoriedok, do mliečnych výrobkov ako sú jogurty, do kyslej kapusty, do rakytníka môžeme pridať aj cesnak a potom túto zmes požívame na mäso, alebo ako prílohu.

Listy, výhonky, kôra

Obsahujú takmer všetky biologicky aktívne látky, ako plody a dužina. Listy, výhonky a kôru môžeme využiť na prípravu čaju. Do ¼ litra vody - 1 čajová vrchovatá lyžička drogy a necháme 5 min. lúhovať a potom pijeme.

U kôry boli preukázané proti nádorové aktivity.

Odpad z našich rakytníkových výrobkov, prípadne prebytky z úrody

Zvyšky semien a šupky po odfiltrovaní, prípadne iné zvyšky z produkcie a tiež prebytky z úrody môžeme použiť ako výborné kŕmenie pre domáce zvieratá.

Olej

Z čerstvého Rakytníka vyrobený olej je o máličko lepšej kvality než zo sušeného. Rakytníkový olej si pripravíme tak, že rozdrvíme plody rakytníka a dáme do pohára. Zalejeme olivovým, slnečnicovým alebo repkovým olejom tak, aby Rakytník bol pod hladinou oleja, a necháme lúhovať. V sparnom lete po dobu 3 týždňov na okne ožiarené slnkom, po troch týždňoch scedíme a uložíme na tmavé miesto na použitie.

Ak vyrábame olej v období, kedy nie je sparné leto, je to trochu náročnejšie na energiu. Postup je rovnaký, rozdrvené plody zalejeme olejom tak, aby plody rakytníka nevyčnievali nad hladinu, a náplň zahrievame na miernom ohni vo vodnom kúpeli po dobu 8 až 10 hod denne a to opakujeme po 3 dni, potom scedíme a uchováme. Vodný kúpeľ je dôležitý, pretože v nej príprava rakytníkového oleja prebieha v teplotách 40 - 45 ° C, táto nižšia teplota neznehodnotí liečivú silu rakytníka. Aby sme splnili všetky kritériá liečivosti, tak by teplota pri spracovaní nemala presiahnuť 50 ° C. Vodný kúpeľ vytvoríme z väčšieho hrnčeka s vodou, do ktorého vložíme menší hrnček s rakytníkom a olejom.

Masť

Masť si vyrobíme z rozohriatej bravčovej masti, alebo vazelíny na masti, opäť pozor na teplotu a do základu primiešame rakytníkový olej.

Prípravky na choroby pri vonkajšom použití

Akné - olej, artritída - vlhké obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vredy predkolenia - olej, dermatózy - olej, ožarovanie - olej, padanie vlasov - odvar z plodov, listov a kôry vetvičiek, popáleniny - olej, popraskaná koža - olej, preležaniny - olej, rakovina kože - olej, reumatizmus - obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vyrážky - olej.

Upozornenie:

Už naši predkovia, ktorí boli múdri a nezaťažení súčasnou dobou odporúčali pri ťažkostiach či už žalúdočných, črevných, infekčných alebo akýchkoľvek bolestiach tela alebo duše požívať niekoľkokrát denne čaje, tinktúry, maceráty, odvary, oleje z liečivých bylín. Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Napriek tomu, že účinky niektorých tradičných byliniek a plodov neboli preukázané vedeckými štúdiami, každý človek má možnosť riadiť sa vlastným úsudkom, zdravým sedliackym rozumom a radami svojich predkov...

Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú len naše subjektívne názory, majú slúžiť len ako doplnkové informácie, nesmú nahrádzať liečbu lekárom.

Údaje a informácie sme preberali z voľne dostupných zdrojov internetovej siete a vlastných skúseností. 

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Nesmieme už uvádzať ani vedeckými výskumami dokázané účinky bylín, pokiaľ sa nejedná o farmaceutickou firmou registrovaný liek.

My v prirodaplus.sk si však ctíme a vážime zdravý ľudský rozum a schopnosť nájsť si informácie o bylinách vo verejne prístupných zdrojoch, napríklad na:  www.rastlinkybylinky.sk