Šalvia lekárska-(Salvia officinalis L.)

Milí priatelia, veľmi pekne Vás prosíme, aby ste pri objednávke, v ktorej sa vyskytujú aj živé rastlinky, bylinky, zvolili a uprednostnili spôsob dopravy KURIÉR GLS, ktorý nám je, na rozdiel od iných našich prepravcov, schopný zabezpečiť dopravu Vašich byliniek do 24 hodín od podania balíka, čo je pri živých bylinkách veľmi dôležité.

Šalvia lekárska-(Salvia officinalis L.) / živé rastlinky, bylinky v kvetináči

Čeľaď: hluchavkovité-(Lamiaceae)

Poloker široko využívaný v medicíne aj v kuchyni.

Zväčša trsnato rozkonárený ker, s priamymi alebo vystúpavými plstnatými stonkami, na ktorých vyrastajú podlhovastovajcovité sivo plstnaté listy a dvojpyskaté fialové, niekedy ružové, alebo aj biele kvety. Plody sú tvrdky. Kvitne od júna do júla. Je to veľmi aromatická a medonosná rastlina.

Bylina pochádza zo Stredozemia. U nás sa pestuje niekoľko poddruhov v záhradách na slnečných a teplých miestach. Iba zriedka splanieva. Táto bylinka bola veľmi cenená všade, kde sa vyskytovala. Americkí Indiáni ju používali na očistu dymom a ochranu pred negatívnymi silami. Takéto použitie našla aj u Keltov a našich slovanských predkov. Cenila sa rovnako aj pre jej všestranné liečivé účinky.

Krátko rozkonárený poloker vysoký 20 –70 cm. Byľ ma hranatú a listy predľženo vajcovité, s drobno vrúbkovaným okrajom. Stopkaté kvety veľké fialové alebo biele, tvoria riedke paprasleny v koncovom súkvetí. Príbuzné druhy sú význačné iným tvarom listov a inak kvitnúce.

Šalvia sa liečebne používala už v staroveku. Rodové pomenovanie má z latinského salvus – zdravý. Všetky druhy rodu, najmä voľne rastúce, poskytujú dostatok medu. Predmetom zberu sú listy a bylinné zakončenia.

Droga obsahuje 1-2,5 % silice rozdielnej skladby s významným podielom tujónu. Silica ďalej obsahuje cineol, borneol, gafor, cymol, pinén, linalol, hydroxyterpenové kyseliny, saponíny, horčiny, triesloviny, triterpény, flavonoidy. Obsahuje éterický olej (tujón, salviol a ďalšie), triesloviny, horčiny, živicu, organické kyseliny a iné látky.

Pestovanie:

Darí sa jej v suchšej vápnitej živnej pôde v slnečnej chránenej polohe. Rozmnožujeme ju spravidla semenami, ktoré vysievame do teplých hriadok na priesadu, alebo keď už priamo na pole nehrozia mrazy. Na zimu je dobre rastliny prihrnúť zemou a na jar zrezať staré stonky, aby vyrástlo čo najviac listov. Redšie vysadené pri dobrom hnojení vydržia dlho na mieste. U nás je šľachtená. Šalvia lekárska je teplomilná rastlina, ale vie sa aklimatizovať aj v chladnejších oblastiach. Obľubuje suchšie, vápenaté pôdy, bohaté na výživu. Na pestovanie sa hodí hlinitopiesčitá pôda, dobre zásobená živinami, môže byť aj suchšia a čiastočne kamenistá, musí sa však zavlažovať. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Na jednom mieste sa môže pestovať 5 až 10 rokov. Zbierame vňať, a to ešte skôr, než rastlina kvitne, viac krát do roka (posledný zber však nesmie byť neskoro v roku, ináč rastlina vymrzne). Odrezávame, vo veľkom žneme čo najnižšie, aby sa rastlina dobre rozrástla. Najkrajšie kusy necháme dozrieť na semeno. Sušíme riedko rozložené pri teplote do 35 °C (silicová droga) oddelene, lebo má silný pach a lepkavé listy. Schne pomaly. Pred manipuláciou s rastlinou i po nej si vždy umyjeme ruky.

Droga potláča sekréciu potu a tvorbu mlieka, zmierňuje zápaly dýchacích ciest a externe slúži ako adstringens, antiseptikum i fungicídum. Dávkuje sa 1 čajová lyžička na šálku záparu pre internú potrebu a do kloktadiel či obkladov používaných zvonka 1 lyžica na šálku záparu.

POZOR: šalvia lekárska – je schopná počas tehotenstva vyvolať potrat a ohroziť srdce, neužívať terapeutické dávky, malé množstvo použité pri varení je pomerne bezpečné.

Budeme veľmi radi, keď si viac o liečivých účinkoch, ktoré tu nesmieme publikovať prečítate na:  www.rastlinkybylinky.sk

Môj tip:

Keďže chuť šalvie je veľmi výrazná, treba ju pridávať do jedla v malých dávkach pred koncom varenia.

Skúste niekedy pridať posekané šalviové lístky do omeliet alebo fritát.

Pri pečení hydiny alebo rýb skúste pridať pár lístkov povedľa. Mäso absorbuje nádhernú chuť a vôňu.

Cestoviny s hruškami, gorgonzolou a šalviou

2 - 3 porcie

300 g cestovín

2 najemno nakrájané šalotky

2 veľké hrušky, očistené a pokrájané na 1 cm hrubé pásy

50 g nahrubo posekaných vlašských orechov

2 PL olivového oleja

250 g gorgonzoly

15 lístkov šalvie pokrájaných na dvojcentimetrové pásiky

1 PL masla

soľ a korenie

Cestoviny uvaríme podľa návodu. V panvici rozpálime olej a jemne opečieme šalotku, potom pridáme gorgonzolu a necháme ju opatrne rozpustiť na strednom plameni. Potom primiešame hrušky a opatrne ich obalíme v syrovo-šalotkovej zmesi a minútku necháme prehriať. Cestoviny preložíme na vyhriate taniere, do nich naservírujeme cestoviny s hruškou a syrom, posypeme orechmi a na masle opraženou šalviou. Prípadne dochutíme soľou a korením.

Studené tvarohové knedle na šalviovej broskyni

1 kg broskýň

čerstvé lístky šalvie podľa počtu broskýň

1 ČL cukru

1 ČL limetkovej šťavy

½ ČL citrónovej kôry

broskyne pokrájané na kocky veľkosti 5 x 5 mm

½ kg tvarohu

1 liter šľahačky

vanilkový struk

pomarančová šťava (1 PL na 1 broskyňu)

100 ml broskyňovej vodky

4 plátky želatíny

štipka soli

1 ČL maizeny

Metličkou vyšľaháme šľahačku so soľou a maizenou a dáme do chladničky. Želatínu ponoríme do vody aby zmäkla, vyžmýkame a rozpustíme vo vodke. Tvaroh vymiešame dohladka s limetkovou šťavou, semenami vanilky, citrónovou kôrou a želatínou vo vodke. Primiešame šľahačku a necháme vychladiť. Potom tvarujeme guľky, ktoré vyváľame v posekaných pistáciách alebo lieskovcoch. Ukladáme na broskyňu premiešanú s najemno posekanou šalviou a pomarančovou šťavou (tá zabezpečí, aby dužina nestmavla).

Jogurtový šalát so zeleninou a šalviou

6 lístkov šalvie

1 uhorka

1 červená paprika

1 šalotka

200 ml bieleho jogurtu

Suroviny pokrájame na malé kúsky, premiešame s jogurtom a podávame ako občerstvujúci letný šalát.

Kura na bylinkách ( šalvia, bazalka, oregáno)

6 kuracích stehien

2 PL olivového oleja

1 cibuľa

2 mrkvy

20 cm kúsok stonkového zeleru

2 strúčiky cesnaku

4 - 6 lístkov šalvie

6 lístkov bazalky a 5 stoniek oregana

2 PL paradajkového pretlaku

60 g masla

soľ a korenie

Bylinky nasekáme nadrobno. Mäso pokvapkáme olejom a obalíme v nasekaných bylinkách. Necháme v náleve 12 hodín. Cibuľu pokrájame najemno, mrkvu na kolieska, zeler tiež pokrájame na malé, asi päťmilimetrové kúsky, cesnak na tenké plátky. Zeleninu opražíme na masle, pridáme k nej pretlak a naložené mäso, osolíme, okoreníme, podlejeme vodou a pečieme v rúre alebo na panvici domäkka. Ak treba, prilievame vodu alebo vývar. Podávame s petržlenovou žemľovou knedľou alebo s kuskusom.

Upozornenie:

Už naši predkovia, ktorí boli múdri a nezaťažení súčasnou dobou odporúčali pri ťažkostiach či už žalúdočných, črevných, infekčných alebo akýchkoľvek bolestiach tela alebo duše požívať niekoľkokrát denne čaje, tinktúry, maceráty, odvary, oleje z liečivých bylín. Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Napriek tomu, že účinky niektorých tradičných byliniek a plodov neboli preukázané vedeckými štúdiami, každý človek má možnosť riadiť sa vlastným úsudkom, zdravým sedliackym rozumom a radami svojich predkov...

Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú len naše subjektívne názory, majú slúžiť len ako doplnkové informácie, nesmú nahrádzať liečbu predpísanú lekárom.

Údaje a informácie sme preberali z voľne dostupných zdrojov internetovej siete, z podkladov výrobcu v Ruskej federácii a vlastných skúseností .

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Nesmieme už uvádzať ani vedeckými výskumami dokázané účinky bylín, pokiaľ sa nejedná o farmaceutickou firmou registrovaný liek.

My v prirodaplus.sk si však ctíme a vážime zdravý ľudský rozum a schopnosť nájsť si informácie o bylinách vo verejne prístupných zdrojoch, napríklad na:  www.rastlinkybylinky.sk