Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) "NO NAME" / rastlina v kvetináči.

Milí priatelia, veľmi pekne Vás prosíme, aby ste pri objednávke, v ktorej sa vyskytujú aj živé rastlinky, bylinky, zvolili a uprednostnili spôsob dopravy KURIÉR GLS, ktorý nám je, na rozdiel od iných našich prepravcov, schopný zabezpečiť dopravu Vašich byliniek do 24 hodín od podania balíka, čo je pri živých bylinkách veľmi dôležité.

Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) / rastlina v kvetináči.  "NO NAME" Nemrznúca figa, dá sa pestovať u nás vonku.

Čeľaď - morušovité (Moraceae)

Figovník, ktorý sa dá pestovať u nás vonku....

Popis:

Figovník obyčajný je subtropický strom, resp. ker patriaci do čeľade morušovitých (Moraceae), kde je jedným z okolo 800 druhov rodu Ficus (subtropických, prípadne tropických drevín). Figovník rodí ovocie jedlé figy, ktoré patrí medzi jedny z prvých pestovaných kultúrnych rastlín. Z archeologických nálezov existujú dôkazy o pestovaní figovníkov 9000 p.n.l. Figovník pochádza z oblasti blízkeho východu a západnej Ázie. Počas tisícok rokov kultúrneho pestovania bolo vyšľachtených nespočetné množstvo odrôd a variet.

Figovník je opadavý ker alebo malý strom rastúci zvyčajne do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach niekedy aj 10 m. Koruna je u starších stromov väčšinou veľmi široká a nízka, zvyčajne nepravidelná. Konáre vyrastajú zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa už nízko nad zemou. Sú rovnako ako kmeň veľmi masívne a často skrútené. Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným čiarkovitým alebo sieťovitým vzorom. Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú zhruba rovnako široké, striedavé, dlaňovito členené do 3-7 nerovnako veľkých lalokov. Laloky sú zaokrúhlené a tupo zubaté, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné. Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu. Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom, zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare, ktorý má na vrcholku malý otvor pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia - tzv. Parthenokarpicky. Figy dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých nepravých plodstiev. Figovník je pestovaný práve pre svoje chutné plody, ktoré sa konzumujú čerstvé, alebo sušené. Rastlina je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, jej domov je zrejme aj na Balkánskom polostrove a v južnom Španielsku. Už od stredoveku je umelo vysádzaná v celom Stredomorí. V oblastiach s miernou zimou sa figovníku darí aj ďaleko od jeho pôvodného rozšírenia. (napr. u nás v SR J).

Liečivé účinky:

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Figy majú v porovnaní s inými druhmi ovocia pomerne málo vitamínu C a provitamínu A,  naproti tomu obsahujú vápnik a fosfor vo veľmi priaznivom pomere pre obnovu kostného tkaniva a sú tak odporúčané napríklad pri osteoporóze.

Pre vysoký obsah vlákniny a organických kyselín pôsobia blahodárne na funkciu tráviaceho ústrojenstva - čistia črevá a pomáhajú pri žlčníkových a pečeňových problémoch.

Vysoký obsah pektínu znižuje obsah cholesterolu v krvi.

Vďaka vysokému obsahu ovocného cukru - fruktózy, sú figy zdravým zdrojom energie,

sú tiež vítaným zdrojom vitálnej sily s priaznivým pôsobením na nervový systém.

Jedna veľká čerstvá figa obsahuje: 0.48g bielkovín, 47 kalórií a 1.9 g vlákniny.

Ďalšie účinné látky

Čerstvá figa obsahuje až 82% vody, 12-23% cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 0,5-4,2% pektínov. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77%, obsah vody klesne na 18%.

Význam pre zdravie

• zlepšujú trávenie
• bojujú proti zápche (pôsobia ako prirodzené preháňadlo)
• ideálne na odkyslenie organizmu
• rozpúšťajú hlieny a tým pomáhajú pri prechladnutí, kašli a zápale priedušiek
• pôsobia močopudne a rozpúštajú usadené škodliviny v močovom trakte
• zlepšujú schopnosť sústrediť sa
• pôsobia blahodárne na nervy a mozog
• majú podobné účinky ako antidepresíva (vylepšujú náladu)

Význam pri chudnutí

Figy revitalizujú tráviacu sústavu, sú výbornou náhradou sladkostí, pretože sú sladké a neobsahujú žiadny tuk.

Zaujímavosť

V Egypte bola pre faraónov liečivým prostriedkom, podľa biblie nechal Ježiš Kristus vyschnúť figovník, pod figovníkom osvietilo Budhu a známa rímska vlčica dojčila pod figovníkom Romula a Réma.

Upozornenie

Sušené figy sú často napadnuté plesňou, ktorá tvorí jedovaté aflatoxíny. Obohacujú sa v pečeni a môžu spôsobiť rakovinu. Belavý povlak, ktorý často vidíme na sušených figách, je vykryštalizovaná glukóza (hroznový cukor), ktorá dodáva ovociu dodatočnú sladkosť.

Pestovanie figovníka:

V subtropických oblastiach ide o plodinu úplne nenáročnú, dalo by sa povedať až "burinu", ktorá rastie na akomkoľvek slnečnom mieste. Znáša suché pôdy chudobné na živiny, dokáže sa uchytiť v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách. V našich podmienkach je jediným problémom zimný mráz - odolnejšie odrody figovníka znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 ° C, potom dochádza k poškodeniu púčikov, výhonov a s väčším mrazom aj silných konárov a kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a napr. v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, možno figu pestovať na vonkajšom stanovišti - ak je dostatočne teplé leto a začiatok jesene, tak jarná násada plodov stihne dozrieť. V okrajových oblastiach sa dá počítať s úrodou len v naozaj vydarených rokoch - prípadne sa musia rastline zabezpečiť vhodné mikroklimatické podmienky, napr. umiestnenie na južný svah ku kamennému múriku, ktorý akumuluje teplo a chráni figovník proti vetru a podobne. Samozrejme možno figovník s úspechom pestovať v skleníku, kde nemá s dozrievaním problém.

Zazimovanie je možné vykonávať rôznymi spôsobmi - proti menším mrazom pomôže obalenie konárov nejakou textíliou, ale ak teplota klesne k -15 ° C a nižšie, potom to nestačí a je potrebné siahnuť k sofistikovanejšej ochrane. Ako veľmi účinné sa ukázalo ohnutie konárov k zemi a zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom - pokojne aj organickým. Dobrú skúsenosť mám so suchým lístím, ktoré v čo najväčšej vrstve nakopíme na ohnuté konáre, potom cez to prehodíte nepremokavú plachtu a ešte celé zahádžete zotlenou trávou, ktorú máme po celom roku kosenia vždy k dispozícii. Nie je to moc estetické (zahnívajúca tráva má konzistenciu hnoja), ale vytvorí to dokonalú "škrupinu", ktorá počas zimy zamrzne a skvele izoluje. Túto ochranu vykonávam prvé tri roky, neskôr už ochranu robím len miernu....a to takú, že len ku starším kríkom figovníka poukladám čečinu, ktorú mi rodičia vždy prinesú v októbri z lesa. Rodičia ju používajú na vence k sviatku všetkých zosnulých a ja ako ochranu pred mrazom. V roku (2015) boli aj - 17 °C mrazy a figa naozaj prezimovala bez ujmy. Mám skúsenosť, že staršie drevo už nanamŕza. A na predaj používam, len materiál zozbieraný z týchto už odolných a doma odskúšaných figovníkov.

Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo iné nevykurovanej miestnosti - figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou. Údajne k tomu stačí len asi 300 hodín, ale naše zimy samozrejme poskytujú oveľa dlhšie obdobie na odpočinok, počas ktorého je potrebné akurát strážiť, aby zemina v kontajneroch príliš nepreschla - na povrchu sa môže javiť ako suchá, takže to chce rypnúť prstom pár centimetrov hlbšie, kde je vlhkosť vyššia.

Všetky ďalšie, dôležité informácie a  všetko, čo o figovníkoch viem si môžete prečítať na : www.rastlinkybylinky.sk   Budeme veľmi radi a vďační, ak si našu stránku prezriete

Upozornenie:

Už naši predkovia, ktorí boli múdri a nezaťažení súčasnou dobou odporúčali pri ťažkostiach či už žalúdočných, črevných, infekčných alebo akýchkoľvek bolestiach tela alebo duše požívať niekoľkokrát denne čaje, tinktúry, maceráty, odvary, oleje z liečivých bylín. Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Napriek tomu, že účinky niektorých tradičných byliniek a plodov neboli preukázané vedeckými štúdiami, každý človek má možnosť riadiť sa vlastným úsudkom, zdravým sedliackym rozumom a radami svojich predkov...

Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú len naše subjektívne názory, majú slúžiť len ako doplnkové informácie, nesmú nahrádzať liečbu predpísanú lekárom.

Údaje a informácie sme preberali z voľne dostupných zdrojov internetovej siete, z podkladov výrobcu v Ruskej federácii a vlastných skúseností .

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Nesmieme už uvádzať ani vedeckými výskumami dokázané účinky bylín, pokiaľ sa nejedná o farmaceutickou firmou registrovaný liek.

My v prirodaplus.sk si však ctíme a vážime zdravý ľudský rozum a schopnosť nájsť si informácie o bylinách vo verejne prístupných zdrojoch, napríklad na: www.rastlinkybylinky.sk