Vratič obyčajný – (Tanacetum vulgare L.), živá rastlinka v kvetináči

Vratič obyčajný – (Tanacetum vulgare L.), živá rastlinka v kvetináči

Čeľaď: astrovité - Astraceae

Popis:

Trváca bylina, vysoká 30 až 160 cm, podzemok je bohato rozvetvený a takmer drevnatý. Priama hranatá byľ končí v chocholíkovitých, vetvených súboroch. Listy sú podlhovasto vajcovité, 1-2 perovité, stonka je ukončená metlinovitým úborom zlatožltých kvetov. Plod je nažka bez chocholca. Kvitne od júla do septembra. Kvety - úbory sú žlté a drobné, v priemere široké asi 10 mm. V terči sú kvety obojaké, v obvode piestikové (niekedy sa obvodové netvoria).

Celá rastlina je jedovatá, ale na druhej strane aj liečivá. Ako liečivka bol vratič užívaný už v starovekom Grécku, ale pre jeho toxicitu sa postupne od jeho užívanie ustúpilo. Dnes sa využíva len vo forme mastí, kúpeľov a prírodného insekticídu, teda odpudzovača hmyzu.

Celá rastlina je síce jedovatá aj pre človeka, ale množstvo obsiahnutého jedu nie je tak veľké, aby sme sa s vratičom báli pracovať. Naopak, jeho účinky na hmyz robia z vratiča veľmi obľúbeného pomocníka, hlavne vtedy, ak hľadáme účinný prípravok proti šatňovým moliam, komárom, muchám, pásavke zemiakovej alebo voškám.

Výskyt a pestovanie:

Vratič rastie na okrajoch polí, rumoviskách, železničných násypoch a okrajoch ciest, veľmi pekne vynikne v záhrade na okraji záhona z liečivými rastlinami. Má rád slnečné stanovištia a neznáša premokrenie a tieň. Rozmnožuje sa semenom alebo odnožami. Vratič je veľmi obľúbený aj ako sušená kvetina, do zimných suchých väzieb alebo na vence.

Vhodné na pestovanie je slnečné miesto alebo ľahký tieň, pôdu znesie ľubovoľnú, avšak nie príliš vlhkú. Rastliny vysádzame 60-100 cm od seba. Nehodí sa pre pestovanie v byte.

O vratiči sa tvrdí, že zabraňuje rozkladu. Dokonca jeho meno "Tanacetum" je odvodené od gréckeho slova, ktoré znamená v preklade nesmrteľnosť. Predtým sa používal pre svoje významné antiseptické účinky a to na konzervovanie mŕtvych. Spája sa s ním tiež dávna legenda, že nápoj z vratiča podaný mladíkovi Ganymedovi ho urobil nesmrteľným, takže potom mohol obsluhovať Dia ako nosič čiaš. Túto rastlinu mal v obľube aj Karol Veľký, ktorý nariadil, aby sa pestovala v jeho záhradách. V Anglicku sa na Veľkú noc pridával do mliečneho pudingu "Tansy".

Ďalšia legenda hovorí, že vratič dostal svoje meno podľa toho, že kto sa vraj napije odvaru z vratiča, ten sa jednoducho povracia ... ale existuje aj oveľa poetickejší výklad, kto odtrhne vratič rastúce pri ceste, ten sa iste vráti späť.

Budeme veľmi radi, keď si o liečivých účinkoch vratiča, ktoré tu nesmieme publikovať, prečítate na :

https://www.rastlinkybylinky.sk/products/vratic-obycajny-tanacetum-vulgare-l-ziva-rastlinka-v-kvetinaci/

Použitie a zber vratiča obyčajného:

Za suchého počasia v čase kvitnutia zbierame vňať a niekedy kvet. Rastlinu zrezávame a sušíme rýchlo v tieni. Pri umelej teplote neprekračujeme 35 °C. Droga má veľmi prenikavý pach. Z obsahových látok má vratič hlavne silicu s hlavnou zložkou thujonom, ktorý je jedovatý. Tiež obsahuje horčiny, triesloviny, organické kyseliny (napr. jablčná, maslová, vínna), živicu, inulín a flavónové glykozidy.

V liečiteľstve sa používa už od čias starého Grécka, kedy bol nasadzovaný predovšetkým proti parazitom a žalúdočným problémom.

Doba zberu je júl, august, september a október.

Vzhľadom k tomu, že obsahuje už spomínaný jedovatý thujon a ďalšie jedovaté silice, od jeho vnútorného použitia v liečiteľstve sa takmer upustilo alebo sa podávajú len veľmi malé dávky tejto drogy. Svoje miesto má v homeopatii.

Pri vyšších dávkach prekrvuje orgány v brušnej dutine, tehotné ženy by sa mu tak mali určite vyhnúť, pretože by mohlo dôjsť k potratu.

Ako využiť vratič ako prírodný insekticíd?:

Vratič vysadený na niekoľkých miestach na záhrade odpudzuje vošky.

Vratič pomáha aj proti pásavke zemiakovej, stačí ho vysádzať na okraj políčka (na veľké pole však jeho sily nestačia).

Rastliny, napadnuté rôznymi škodcami, postriekame výluhom z rozkvitnutého vratiča. Stačí asi dve hrste narezanej vňate vratiča preliať litrom vriacej vody a vychladnutý nálev naplniť do rozstrekovača. Výluhom môžete rastliny aj zalievať.

Výluh z vratiča vraj pomáha aj proti blchám a plošticiam.

Keď nás obťažuje dotieravý hmyz počas sedenia a stolovania vonku, v altánku alebo bod holým nebom, tak rozkvitnutý vratič natrháme do vázy a komáre, ale aj muchy sa nášmu stolu zďaleka vyhnú.

Sušený vratič vieme vložiť do pláteného vrecka a zavesíme do skrine. Funguje rovnako ako levanduľa a odpudzuje šatňové mole. Len zďaleka tak pekne nevonia.

Droga vratiča pôsobí prudko až toxicky. Silica z kvetov vo forme usušeného prášku bola používaná ako prostriedok proti rôznym parazitom ako sú blchy, vši, mrle ai. Tiež odpudzuje hmyz.

Používa sa hlavne vo forme kúpeľa a masti ako silný antibiotický prostriedok na nehojace sa rany, rovnako tak môže mať významné protireumatické účinky. Pri vnútornom použití môže vyvolať prekrvenie brušných orgánov, väčšie dávky spôsobujú závraty a kŕče, preto jeho vnútorné použitie dôrazne neodporúčame. Malo by sa teda dbať na správne dávkovanie, veľké dávky môžu pôsobiť veľmi nebezpečne. Rovnako tak nie je vhodný pri tehotenstve.

Otrava spôsobuje problémy s obličkami a môže vyvolať ochrnutie dýchacích centier, a tým spôsobiť aj smrť.

Svoje miesto môže nájsť aj v kuchyni. Listy vratiča sa dusia s rebarborou a potom sa nimi potiera mäso - mäso tak dostáva vôňu ako po rozmaríne. V minulosti sa vratičom dochucovali šaláty, omelety či plnky. V kozmetike sa používa pri naparovaní najmä bledej a unavenej tváre.

Kúpeľ proti reumatizmu:

Pripravíme si silnejší nálev, vylúhujeme zhruba 15 minút. Ten potom pridáme do kúpeľa, ktorý by mal trvať 10-15 minút.